Chov kurčiat na produkciu mäsa predstavuje dôležité odvetvie chovu hospodárskych zvierat. Na uvedené odvetvie sa nevzťahovali osobitné právne predpisy smernice 98/58/ES o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely. Komisia sa preto rozhodla 28. júna 2007 navrhnúť osobitnú smernicu Rady 2007/43/ES, ktorú museli členské štáty zapracovať do svojej národnej legislatívy do 30. júna 2010. Pre slovenských chovateľov je od 1.7.2010 záväzné Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 275/2010 Z.z. z 9. júna 2010, ktorým sa ustanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa.

Cieľom pravidiel je zaviesť zlepšenia v oblasti zabezpečovania priaznivých životných podmienok v intenzívnom chove kureniec na základe nových požiadaviek, ktoré majú tieto zariadenia spĺňať v súvislosti s ich technickým zabezpečením a riadením. K týmto zlepšeniam patrí aj kvalitnejšie monitorovanie chovu a zabezpečenie plynulejšieho toku informácií medzi producentom, príslušnými orgánmi a bitúnkom formou monitorovania tiel kureniec po porážke s osobitným zameraním na kontrolu vhodnosti podmienok počas chovu.

Smernica sa vzťahuje na kurčatá chované na produkciu mäsa s výnimkou chovov s počtom kurčiat nižším ako 500 ks, chovov iba s chovnými kurčatami, liahní, extenzívnych chovov a ekologických chovov. Zodpovednosť za pohodu zvierat nesie majiteľ alebo správca zvierat. Členské štáty môžu prijímať prísnejšie opatrenia v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.
V dnešnej dobe je opäť populárne mať pri dome svoj vlastný chov hospodárskych zvierat. Ľudia si vedia zrátať, že chov domáceho zvieraťa sa vyplatí ďaleko viac ako kúpa mäsa, vajec, či iných produktov hospodárskych zvierat. Naviac, kvalita domácich produktov je ďaleko vyššia a hlavne kontrolovateľnejšia ako tých komerčných. Súčasná situácia s potravinami nie je dobrá, pretože nevieme čo je zdravé, odkiaľ to pochádza a akej to je kvality. Žiadateľ pochádza a býva na vidieku, jeho starí rodičia pracovali obaja na družstve, starý otec dal do družstva majetok a otec tento majetok zdedil v podobe DPL, ktoré v roku 2015 vymenil za poľnohospodárske maštale v katastri obce bydliska Nakoľko záujem o zdravé potraviny stúpa a žiadateľ má možnosť dlhodobého prenájmu priestorov na chov od otca a má s chovom kurčiat skúsenosti, z toho dôvodu sa žiadateľ rozhodol pre založenie farmy na nekonvenčný spôsob chovu mäsových kurčiat voľným chovom, ktoré budú mať prívlastok domáce. Jatočné kurčatá sa budú predávať malospotrebiteľom na základe dopytu. Žiadateľ má stredoškolské poľnohospodárske vzdelanie, ktoré chce využiť profesne na založenie farmy na chov domácich kurčiat na mäso. Priestor budúceho chovu je maštaľ – bývalý matečník kde bude potrebné pred naskladnením hydiny vybúrať priečky, upraviť podlahu a pletivom rozdeliť požadované rozmery kotercov. Celý priestor je potrebné vydezinfikovať.
Na dezinfekciu sa použije práškový chloramín, tekuté savo, vápno alebo iný dezinfekčný prostriedok dostupný v drogérii alebo veterinárnej lekárni. (Lastanox, KMnO4 -podľa návodu na obaloch). Vyumývať v roztoku treba aj napájačky a kŕmidlá.
Do odchovného priestoru sa pripraví podstieľka – dostatočne hrubá, aby zvieratá neprechladli od nôh. Použije sa slamu, seno, piliny, hobliny, v kritickom prípade kartónový papier. Podstieľka musí byť suchá, aby nezačala plesnieť.
Pred naskladnením sa pripraví hydine napájanie a kŕmenie. Ideálna je mierne teplá voda, do ktorej pridáme antistresový vit. C, zakúpený vo veterinárnej lekárni, aby sa po prevoze rýchlejšie adaptovali na nové prostredie. Aby hydina mala dostatočný priestor a nezačala sa ozobávať, treba dbať na to, aby na 1 m2 odchovne pripadalo maximálne množstvo zvierat podľa normy ustajnenia na 1 m2. Pri domácch podmienkach zvyčajne dimenzujeme priestor na dospelé kusy zvierat. U brojlerov je najvyššia hustota 30kg/m2. Mladú hydinu vypúšťame do výbehov, až keď vonkajšia teplota dosahuje 16-18 stupňov Celzia. V odchovni pravidelne vetráme.

Kurčatám podávame kvalitné kŕmne zmesky určené na výkrm a po uplynutí asi 45 dní pridávame čistý kukuričný šrot. Postupne zmesku celkom vyradíme. Voľný výbeh, prirodzený pohyb, čistý kukuričný šrot, čas chovu predĺžený na 70- 90 dní nám zaručí celkom inú chuť a kvalitu mäsa, ktorú v porovnaní s kurčatami vychovanými len na zmeskách celkom ľahko a prirodzene rozoznáme.

Biele brojlery, ako ich poznáme z obchodov a supermarketov nám už veľa rokov zabezpečujú relatívne lacnú výživu ľudstva na celom svete.
Dnes je už všeobecne známa skutočnosť, že tieto kurčatá sú vykŕmené za 32-42 dní vo veľkokapacitných halách s hustotou obsadenia 16-20 ks na m2. Vykrmovanie je na úrovni vysokej chemicko – výživárskej vedy, ktorá má za úlohu vyprodukovať také kŕmne zmesi, ktoré za čo najkratší čas dodajú do tela kurčaťa všetko to, čo potrebuje na svoju maximálnu výnosnosť a ziskovosť za čo najkratší čas. Tu nejde o kvalitu a zdravie , ale iba o zisk.
Myslíte si, že obsahom rôznych prídavných látok, ktoré kurčatá skonzumujú, si zákazník prilepší zdraviu svojmu i svojich blízkych? Myslíte si, že ľudia ktorí nazvali s trochou irónie tento výrobok „najrýchlejšie rastúci nádor“ sú presvedčení o zdravom hydinovom mäse? Myslíte si, že by sa tomu ešte malo hovoriť kurča?
Trendy vo svete ukazujú, že obrovské množstvo ľudí sa opäť vracia k vlastným prídomovým chovom –  v skratke povedané – domáce je domáce. Vzniká pomerne veľa malých rodinných fariem, ktoré začínajú predávať z dvora. A o takúto farmu má záujem aj žiadateľ, pretože má predpoklady na úspešné zvládnutie podnikateľského plánu.
Áno, mäso aby bolo mäsom z kurčaťa a mohli sme mu povedať – mäso z kurčaťa, potrebuje rásť niekoľko mesiacov, aby prirodzene vyzrelo. Ako kedysi , keď sa nám na jar vyliahli kuriatka, tak kohútikov sme jedli niekedy koncom leta a v zime. To bolo mäso. Kuričky nám ostali do budúceho roka ako mladé nosničky. Najstaršie sliepky sa priebežne použili na kvalitné vývary a polievky, ktoré mali veľa krát aj priam liečivé účinku pre ľudí. Aj táto farma bude chovať kurčatá niekoľko mesiacov do jatočnej hmotnosti.
Budúcnosť ukáže, že momentálne preferovaný rýchlo výkrm hydiny a výroba vajec v umelých podmienkach, nebola najšťastnejšou voľbou s ohľadom na zdravie ľudí.
V poslednej dobe sa prirodzene rozrastá počet malých fariem i chovateľov, ktorí produkujú zdravšiu  hydiny a vajec. Ľudia si začínajú uvedomovať, čo je pre nich efektívnejšie, či lacné nekvalitné mäso alebo zdravé a drahšie mäso.
Jednoznačne sa deň čo deň rozširuje okruh zákazníkov, ktorí sa púšťajú ako nováčikovia do chovu, pretože aj oni si uvedomujú potrebu konzumácie kvalitných potravín z vlastných zdrojov. Veľa ľudí už pomaly zabudlo na to, ako sa vlastne uskutočňuje samostatný chov hydiny, no majú spomienky z mladosti, ako ich rodičia ešte chovali všeličo na dvore a mali vždy čerstvé mäsko a vajíčka. Preto sa teraz púšťa aj žiadateľ do chovu , čím sa zvýši aj konkurencieschopnosť v chove kurčiat.
Aj keď je Slovensko vidiecka krajina, je každému zrejmé, že nie je možné, aby si každý v dnešnej dobe choval hydinu sám, i keď by snáď veľa krát aj chcel. Nie je to možné z rôznych dôvodov, ktoré nám priniesla aj táto doba, aj okolnosti spojené napríklad so zamestnaním, bydliskom a podobne.
V takom prípade je najvhodnejšie nájsť si svojho dodávateľa hydiny, čo už dnes nie je až taký problém. Je pravdou, že veľa krát kvôli pohodlnosti alebo časovej tiesni volíme nákup v supermarketoch i keď vieme, že neďaleko na malej farme, či tretí sused vo vedľajšej ulici má oveľa vyššiu kvalitu domácich a čerstvých produktov.
Každý sa sám rozhodne, či je v jeho rodine už koniec rýchlo výkrmových bojlerových kurčiat, alebo bude aj naďalej pokračovať s konzumáciou niečoho, čomu sa ešte stále hovorí kurča, i keď má od naozajstného kurčaťa na míle ďaleko. 

Ako bolo už napísané, domáce farmové chovy, ktoré sú pod kontrolou veterinárov a ktoré chovajú sliepky vo výbehu, kurčatá Kalimero alebo dvoj úžitkové druhy K-AVI dlhšie ako 28-36 dní, čo u týchto druhov ani nie je možné, pretože dorastú až za 60-120 dní, takže mäso je vyzretejšie, tuhšie a vláknité. Z takéhoto mäsa sa hladný človek nasýti aj na dlhšiu dobu. Taktiež je veľmi kvalitné mäsko z mladých kohútikov, ktorí sú aj lacnejší hneď pri nákupe a rastú pomaly a odchovávajú sa úplne bez problémov.
Pokiaľ by ste chceli mat z nich brojlery, treba ich kŕmiť výhradne originálnymi kŕmnymi zmesami, bez možnosti pohybu, čim budú priberať a rýchlejšie rásť. Ale to nie je účelom tohto druhu kurčaťa, čo je považované vo svete za prírodnú kvalitu a návrat ku klasickému kurčaťu z dvora.
To že kurča vyjde drahšie ako brojler je úplne jasne. Veď aj bio kurčatá sú drahšie ako obyčajné brojlery na pulte v hypermarkete. Porovnajte kurčatá s týmito cenami kurčiat, kde nepochybne domáce sú ešte na vyššej úrovni ako tie bio.
Cieľom založenia a prevádzkovania poľnohospodárskej farmy bude chov kurčiat so zámerom nekonvenčným spôsobom produkovať kvalitné kuracie mäso a následný predaj malospotrebiteľom, nakoľko narastá po takomto mäse dopyt a tým zvýšenie konkurencieschopnosti výroby kvalitného hydinového mäsa. V začiatok bude potreba zabezpečiť investície na nákup biologického materiálu, krmív pre kurčatá a na opravu a dezinfekciu objektov pre chov. Po schválení projektu bude farma a chov zaevidovaný v CEHZ v Žiline a ohlásený na Okresnej veterinárnej správe v Piešťanoch.